AUTORIDE

Motor VR5: Jeho konštrukcia a prečo sa prestal používať?

Motor VR5
Pod kapotou
Publikoval Denis   — Aktualizované 

Päťvalcový motor VR alebo tiež motor VR5 je špeciálna konfigurácia piestového spaľovacieho motora od Volkswagenu. Motor VR5 kombinuje prevedenie vidlicového a radového motora, na základe ktorých je skonštruovaný.

O motoroch VR sme si však už písali v predošlom článku, no dnes si podrobnejšie posvietime práve na jeden z týchto typov motorov, medzi ktoré patrí aj motor VR5.

Obsah

História motora VR5

Motor VR5 vznikol na základe myšlienky odstránenia jedného valca z motora VR6. Táto myšlienka bola inšpirovaná úspechmi trojvalcového vidlicového motora Honda v súťažiach MotoGP.

Úlohou konštruktérov bolo teda vytvoriť viacvalcový motor s malými rozmermi, aby ho bolo možné umiestniť vpredu naprieč nad prednú nápravu automobilu. Motor VR5 mal teda slúžiť ako výkonnejšia náhrada za radové štvorvalce.

Po prvý krát bol tento motor použitý v modeloch Passat v roku 1997, pričom jeho zdvihový objem bol 2,3 litra, dodával výkon 110 kW (150 koní) a krútiaci moment 205 Nm. V tom istom roku bol tento motor predstavený aj v ďalších modeloch Volkswagenu, a to presnejšie v modeloch Golf, Bora a Jetta.

V roku 2000 však pribudla aj výkonnejšia verzia motora VR5, ktorá bola vybavená 20-timi ventilmy a variabilným časovaním ventilov. Táto verzia motora VR5 dosahovala výkon 125 kW (170 koní) a krútiaci moment 220 Nm.

Poďme si však povedať niečo o konštrukcii motora VR5, ktorý sa bohužiaľ už dnes nepoužíva. Novodobým trendom je totiž zmenšovať zdvihové objemy a rozmery motorov odobratím jedného či viacerých valcov a stratený objem nahradiť turbodúchadlom.

Konštrukcia motora VR5

Ako už bolo spomenuté, motor VR5 má zdvihový objem 2,3 litra a vznikol na základe myšlienky odstránenia jedného valca z motora VR6. V jednom spoločnom bloku sa teda nachádzajú dva valce na jednej strane a tri valce na strane druhej.

Konštrukcia motora VR5 kombinuje prevedenie vidlicového a radového motora, z čoho je odvodené aj označenie VR, ktoré pochádza z kombinácie prvých písmen slov vidlicový motor (nemecky: V-Motor) a radový motor (nemecky: Reihenmotor).

Prierez vidlicového šesťvalca (V6)

Pri motore VR5 zvierajú voči sebe oba rady valcov uhol 15°. To však so sebou kvôli konštrukcii bloku motora nesie nutnosť vysunúť valce tak, že sa ich pozdĺžne osi pretínajú pod osou kľukového hriadeľa.

Ojnice sa tým pádom pohybujú po rôznych dráhach pri pohybe smerom hore a dole, čo vedie k rôznym problémom pri vyvažovaní tohoto motora. Avšak aj napriek nerovnomernému rozloženiu valcov a teda aj hmotnosti oboch polovíc motora sa motor VR5 vyznačoval pomerne vyváženým chodom.

Medzi ďalšie zaujímavosti tohoto motora môžeme zaradiť aj orientáciu ventilov jeho valcov. Na jednej strane motora majú valce sacie ventily na pravej strane, no a na druhej strane motora majú valce sacie ventily na ľavej strane.

Rovnako tak je to aj s výfukovými ventilmi. To umožňuje spárovať vždy dva ventily dokopy a zjednodušiť tak konštrukciu hlavy valcov motora. Nevýhodou je však rozdielna dĺžka prívodu zmesi a odvodu výfukových plynov z valcov.

Prečo sa motor VR5 prestal používať?

Najväčším problémom motora VR5 bol fakt, že sa začal nasadzovať do automobilov až koncom 90-tych rokov. V tej dobe totiž začali prichádzať prísnejšie emisné normy, ktoré zatlačili na výrobcov automobilov. Výrobcovia automobilov sa tak začali usilovať o to, aby mali automobily nižšiu spotrebu paliva a nižšie emisie.

Tieto regulácie však motoru VR5, no ani iným objemnejším agregátom nehrali zrovna do kariet. Presadzovať sa totiž začali preplňované agregáty s nižším zdvihovým objemom, ktoré mali taktiež nižšiu normovanú spotrebu paliva. To v konečnom dôsledku spôsobilo zánik motora VR5, ale aj iných vysoko-objemných motorov.