VTEC a i-VTEC: Aký je rozdiel medzi týmito technológiami?
Skratka VTEC (Variable Valve Timing and Lift Electronic Control) označuje motory automobilky Honda vybavené technológiou variabilného časovania a zdvihu ventilov. Technológia variabilného časovania ventilov sa využíva k zlepšeniu objemovej účinnosti motora, tým aj k zvýšeniu výkonu motora a zníženiu spotreby paliva a množstva vyprodukovaných emisií.
Trochu histórie:
Obsah
Technológia VTEC bola po prvý krát predstavená Hondou v roku 1983 v motocykle Honda CBR400. V roku 1989 sa však táto technológia dostala aj pod kapotu automobilu Honda Integra XSi, ktorá bola určená len pre japonský trh (JDM). Išlo o motor pod označením B16A o objeme 1595 cm3, ktorý disponoval výkonom 120 kW.
V tom istom roku sa táto technológia dostala aj do Európy, presnejšie vo variácii už spomenutého motora, označovaného ako B16A1 v modely Honda CRX. V Spojených štátoch však bola táto technológia predstavená až v roku 1991 v modely Honda Acura NSX, v ktorej bol použitý zážihový trojliter s ventilovým rozvodom DOHC, V6 o výkone 200 kW.
VTEC DOHC (Dual OverHead Camshaft):
Technológia VTEC používa dva profily vačiek vačkových hriadeľov, ktoré ovláda hydraulicky a vyberá tak požadovaný profil vačky. Tento systém je značne odlišný od klasických systémov variabilného časovania ventilov, ktoré riadia len časovanie ventilov, no nemenia profil vačiek či zdvih ventilu.
Ventilový mechanizmus je vybavený viacerými vahadlami rozdielnej geometrie a troma vačkami s odlišným profilom pre každé dva ventily. Bočné vačky s nižším profilom (zdvihom) ovládajú ventily pri nízkych a stredných otáčkach. Pri vysokých otáčkach sa na spínacom bode aktivuje solenoid, ktorý umožní tlaku oleja ovládať hydraulický čap, ktorý prepojí všetky vahadlá.
Od tohto momentu sa zapojí do práce prostredná vačka, ktorá má väčší profil a teda aj väčší zdvih ako bočné vačky, čo je vhodné pre vysoký výkon a otáčky motora. Bod prepnutia profilu vačky je určený zaťažením motora.
VTEC teda optimalizuje motor na prevádzku pri nízkych aj vysokých otáčkach, pričom sa snaží spojiť nízku spotrebu paliva a vysoký výkon.
VTEC SOHC (Single OverHead Camshaft):
Ako popularita technológie VTEC rástla, Honda sa rozhodla použiť tento systém aj na motoroch SOHC a teda motoroch vybavených len jedným vačkovým hriadeľom. Pri týchto motoroch majú sacie a výfukové ventily jeden spoločný vačkový hriadeľ. Motory SOHC vybavené touto technológiou ovládajú časovanie a zdvih len sacích ventilov a nie aj výfukových. To znamená, že funkcia systému variabilného časovania ventilov je obmedzená a tak nedokáže naplno optimalizovať parametre motora.
Avšak v roku 2009 prišla Honda na to, ako ovládať pomocou technológie VTEC sacie ale aj výfukové ventily na motoroch SOHC súčasne. Presnejšie povedané, prvým motorom bol motor S37C V6 o objeme 3.7 litra SOHC, ktorý bol nasadený v modely Honda Acura.
i-VTEC (intelligent-VTEC):
Technológia i-VTEC je najvyšší vývojový stupeň variabilného časovania a zdvihu ventilov značky Honda. Jedná sa vlastne o klasický VTEC, kombinovaný s technológiou VTC (Variable Timing Control). VTC je mechanizmus, ktorý umožňuje plynule meniť polohu (natočenie) vačkového hriadeľa. Honda tento systém používa len na vačkovom hriadeli sacích ventilov. VTC je aktívny neustále vo všetkých otáčkach. Pri systéme i-VTEC je teda možné dosiahnuť natočenie vačkového hriadeľa až o 50 stupňov. Systém i-VTEC sa však rozdeľuje do dvoch sérií a to K a R séria.
K-séria:
Motory série K sú vybavené systémom DOHC VTEC a mechanizmom VTC. (spomínaná technológia)
R-séria:
Motory série R používajú upravený systém SOHC VTEC, ktorý umožňuje prepínať medzi klasickým cyklom motora a Atkinsonovým cyklom, čo umožňuje dosiahnuť vynikajúcu spotrebu paliva pri zachovaní takmer rovnakého výkonu.
Technológia i-VTEC bola po prvýkrát predstavená v štvorvalcovom motore automobilky Honda v roku 2001. V Spojených štátoch amerických sa však objavila až o rok neskôr.