logo autoride automagazin auta vsetko o autach
arrow_upward

Pretáčavosť automobilu: Ako zvládnuť pretáčavý šmyk?


Pretáčavosť je jav, ktorý sprevádza jazdu v automobile pri prejazde zákrut s menšími oblúkmi, vyššími rýchlosťami alebo nepriaznivom stave vozovky. Názov tohoto javu je odvodený od faktu, že automobil pri pretáčavom šmyku prehnane zatáča, respektíve len jeho zadná náprava.

Pretáčavosť sa prirodzene objavuje v prípade automobilov s motorom uloženým vpredu a pohonom zadnej nápravy. To však nie je pravidlo. Pretáčavosť sa totiž môže objaviť aj na vozidlách s predným náhonom a motorom uloženým vpredu. Dosiahnuť pretáčavý šmyk na takomto automobile je však veľmi komplikované a hlavne nebezpečné, pretože tento šmyk nie je možné kontrolovať, keďže namiesto zadných kolies sú poháňané predné kolesá automobilu.

Ako sa prejavuje pretáčavosť vozidla:

Pri pretáčavosti majú predné pneumatiky väčšiu priľnavosť ako zadné. V tomto prípade dochádza k situácií, že pri prejazde zákrutou vo vysokej rýchlosti či prudkej zmene smeru sa dostane zadná náprava automobilu do šmyku a zadná časť auta pôjde do "hodín".

Príčiny pretáčavosti:

Príčinou pretáčavého správania automobilu je strata priľnavosti kolies na zadnej náprave. Dôvodov prečo dôjde k strate priľnavosti zadnej nápravy však môže byť viacero, pričom sa výrazne líšia od koncepcie usporiadania automobilu a teda od jeho hnacej nápravy a uloženia motora.

Pri automobiloch so zadným náhonom a motorom uloženým vzadu je obvykle pretáčavosť spôsobená príliš veľkou akceleráciou zadnej nápravy spolu s kombináciou pôsobenia priečnych síl. Za zadnou nápravou je totiž uložený motor, ktorý svojou veľkou hmotnosťou pri prejazde zákruty pôsobí ako kyvadlo.

Pri automobiloch so zadným náhonom a motorom uloženým vpredu nie je zadná náprava zaťažená takmer vôbec. Ľahká zadná náprava tak pred sebou tlačí viac zaťaženú prednú nápravu a ťažký zvyšok auta. To môže pri priveľkej akcelerácii a prudkej zmene smeru spolu s tlačením veľkej hmotnosti vozidla spôsobiť prešmyknutie kolies hnanej nápravy. Vychýlenie zadnej nápravy z kurzu zas spôsobia zotrvačné sily, ktoré pôsobia na zadnú časť automobilu.

Pretáčavý šmyk je však možné dosiahnuť aj na vozidle s predným náhonom a motorom uloženým vpredu. Takýto šmyk môže vzniknúť pri manévri, ktorý mal eliminovať nedotáčavý šmyk či v prípade prejazdu zákrutou so zatiahnutou ručnou brzdou. Dostať pretáčavý šmyk na vozidle bez hnanej zadnej nápravy je však veľmi nebezpečné, pretože neexistuje žiadna možnosť ako ho kontrolovať.

Pretáčavý šmyk vozidla:

Pri pretáčavom šmyku zatočí predná časť automobilu ochotne do zákruty, no vo chvíli, kedy má automobil zmeniť smer, pokračuje zadná časť pôvodným smerom. To spôsobí pretočenie automobilu do protismeru alebo nekontrolovateľnú rotáciu, slangovo povedané „hodiny“. Názov tohoto javu je teda odvodený od faktu, že vozidlo pri pretáčavom šmyku príliš zatáča.

Narozdiel od nedotáčavého šmyku, pri ktorom vozidlo pokračuje po priamke, začína pri pretáčavom šmyku vozidlo vykonávať rotáciu okolo vlastnej osi. Pri veľmi silnej rotácii rovnako ako pri nedotáčavom šmyku môže vozidlo vyletieť z cesty vonkajším okrajom zákruty.

Pretáčavosť sa spravidla objavuje pri automobiloch so zadným náhonom, no výnimkou nie sú ani vozidlá s pohonom prednej nápravy. V prípade vozidla s predným náhonom je však, ako som už spomínal, pomerne komplikované a hlavne nebezpečné dosiahnuť pretáčavý šmyk.

Ako zvládnuť pretáčavý šmyk:

Zvládnutie pretáčavého šmyku nie je tak jednoduché ako zvládnutie nedotáčavého šmyku. Vyžaduje si to oveľa viac skúsenosti a obozretnejšiu prácu, ako s volantom, tak aj plynovým pedálom. V prípade, že vozidlo dostane pretáčavý šmyk, je potrebné prudko vytočiť volant do opačnej strany ako je priebeh zákruty. To znamená, že predné kolesá svojho automobilu nasmeruješ von zo zákruty. Takýmto spôsobom je možné eliminovať zmenu osi vozidla, čo umožní automobilu pokračovať v pôvodnej trajektórii, avšak jedine bokom.

Následne je však možné šmyk zadnej nápravy korigovať pridaním, alebo ubraním plynu. Pridanie plynu môže usmerniť zadnú časť vozidla pri šmyku v zákrute s veľkým polomerom, no a ubranie plynu zas pomôže získať priľnavosť pri šmyku v oblúkoch s malým polomerom.

Ak je však reakcia na pretáčavý šmyk neprimeraná, môže vozidlo po získaní priľnavosti a priveľkom natočení voči osi vozovky okamžite dostať ďalší pretáčavý šmyk, ktorý odhodí zadnú časť vozidla do opačnej strany. Nebezpečnosť pretáčavého šmyku sa totiž skrýva v zložitosti jeho zvládnutia, pretože plné pridanie plynu, no ani plné ubranie plynu obvykle nie sú riešením vzniknutej situácie. Práve preto je nevyhnutné veľmi opatrne pracovať s plynovým pedálom a volantom automobilu.

Pokiaľ však dostane pretáčavý šmyk vozidlo, ktoré nie je poháňané zadnou nápravou, je prakticky nemožné takýto šmyk zvládnuť, pretože vodič nemá prostriedky k ovplyvňovaniu adhéznych schopností zadnej nápravy.

Mýtus na záver:

Medzi motoristami panuje nespočetne veľa automobilových mýtov. Veľmi rozšíreným mýtom je aj jeden, ktorý sa k tejto téme veľmi hodí. Podľa názorov niektorých motoristov môže automobil s predným náhonom dostať len nedotáčavý šmyk a automobil s pohonom zadných kolies zas len pretáčavý šmyk. Toto tvrdenie však platí iba v prípade mimoriadnej akcelerácie pri prejazde zákrutou. Za normálnych podmienok však môže auto s akýmkoľvek náhonom dostať akýkoľvek šmyk, či už nedotáčavý alebo pretáčavý.

Foto: Maxpixel, Maxpixel, Wikimedia, Wikimedia, pixabay