Zahrievanie motora v zime: Na voľnobehu jednoducho väčšina motorov trpí
Chladné zimné mesiace so sebou neprinášajú len nízke teploty či klzkú vozovku, ale aj ďalšie problémy, ku ktorým patrí zahrievanie motora. V tomto sa totiž názory mnohých skúsených vodičov líšia, niektorí najskôr naštartujú motor a začnú čistiť auto od snehu, iní to vykonajú naopak. Ktorý spôsob je však k motoru šetrnejší? Poďme si na tento problém posvietiť.
Zahrievanie na voľnobehu nie je v zime ideálne
Napriek tomu, že ide zrejme o pohodlnejší spôsob - naštartovanie auta, následné očistenie auta od snehu a nasadnutie do auta, ktoré už je zahriate, so šetrnosťou k motoru príliš nerátaj. Väčšina motorov jednoducho pri zahrievaní v studených mesiacoch na voľnobehu trpí.V skratke ako už iste vieš, piestový spaľovací motor spaľuje stlačenú zmes paliva a vzduchu vo valci, no pokiaľ je motor studený, rozprášené palivo sa pred zapálením dostatočne neodparí a tým pádom nedôjde k vytvoreniu dokonalého pomeru paliva a vzduchu, ktorý sa nazýva stechiometrický pomer. Motory vybavené elektronickým vstrekovaním paliva majú senzory, ktoré kompenzujú nízku teplotu tým, že do zmesi pridávajú väčšie množstvo paliva, vďaka čomu motor beží ako za normálnych okolností. Tu však nastáva problém.
Súvisiaci článok - Stechiometrická zmes: Vedel si, o aký typ zmesi ide?
Problémom pridávania väčšieho množstva paliva do spaľovacej komory je, že časť paliva sa môže dostať na steny valcov a v prípade benzínu je problém o to väčší, keďže benzín je celkom solídne rozpúšťadlo. Steny valcov sú pokryté tenkou vrstvou motorového oleja a ten môže byť za spomínaných okolností ľahko odstránený, čo rozhodne neprospieva životnosti motoru.
Životnosť komponentov sa znižuje
Komponenty akými sú piestne krúžky a vložky valcov sa pri daných okolnostiach opotrebúvajú a ich životnosť sa znižuje. Za takýchto okolností (nízka teplota, studený motor) je oveľa lepšou voľbou auto najskôr očistiť od snehu, po naštartovaní krátku chvíľu počkať a potom sa v pokoji a s nežnou nohou na plynovom pedále rozbehnúť.Upozorňujeme, že po naštartovaní motora naozaj netreba motor vytáčať príliš do otáčok, takýmto spôsobom mu uškodíš rovnako a možno aj viac, ako pri zahrievaní na voľnobehu. Motorový olej je tuhý a komponenty nie sú dostatočne premazávané, takže studený motor a vysoké otáčky sa rovnajú zaručene nižšej životnosti a prípadných porúch.
Niektoré športové autá majú dokonca nastavený limit maximálnych otáčok pri procese zahrievania motora, takže nezodpovedný vodič nedostane šancu zničiť motor. Motor jednoducho potrebuje čas na zahriatie, najmä motorový olej, no treba si dať pozor na to, že olej sa zohrieva pomalšie než chladiaca kvapalina a kontrolka modrého teplomeru tak vôbec nemusí hlásiť zohriaty motor.
Ako vôbec vzniklo zahrievanie motora na voľnobehu?
Praktizovanie zahrievania motora na voľnobehu pochádza z čias, kedy na cestách dominovali autá vybavené karburátorom. Karburátor je zariadenie na prípravu zmesi pre zážihové spaľovacie motoy, ktoré spaľujú kvapalné palivo a vzduch. Nemajú však senzory, ktoré dokážu zvýšiť množstvo vstrekovaného paliva do valcov, no v takýchto situáciach využívajú tzv. sytič.Súvisiaci článok - Karburátor: Ako funguje zariadenie na prípravu zmesi?
Po štarte motora, keď je ešte motor a celé sacie potrubie chladné, nedochádza k ideálnemu odparovaniu paliva. Palivo po rozprášení v karburátore naráža na studené steny sacieho potrubia a tam kondenzuje, čo spôsobuje, že do motora ide chudobná zmes. Takáto zmes je pre beh motora nevhodná a preto sa musí dočasne obohatiť. Toto obohatenie zmesi studeného motora zabezpečuje práve sytič.
A práve z toho dôvodu sa motory vybavené karburátorom častokrát zahrievali na voľnobehu, pretože rozbiehať takéto autá bolo pred zahriatím veľmi obtiažne. Karburátorom vybavené motory sa však rozlúčili s automobilovým svetom koncom 80-tych rokov.