Toyota Supra – suprový športiak so zaujímavou históriou (1. časť)

Ak si ten, alebo tá, (chlapi, možno niektorí neuveríte, ale o rýchlych autách si vedia počítať aj baby...však je to tak, dievčence!) kto miluje nadupané mašinky, toto je jedna z nich. Nie je to ale jedna z mnohých, toto je jedna z tých suprových. Toyota Supra je hviezdne športové kupéčko s viac než 30 ročnou históriou. Poďme si posvietiť na zaujímavosti, ktoré sa s ňou spájajú v prvej časti tejto série.

Prečo Supra? No lebo Celica ...

Marketing je pomerne zaujímavá veda a isto mi dáš za pravdu, že si radšej kúpiš Deli, ako nejakú tureckú tyčinku síce s podobným zložením, ale nezaujímavým názvom a totálne bez tradície...a vo tom to je, přátelé, názov predsa predáva!  Nuž a Celica je síce pomerne pekné meno pre autíčko...Nevadí, že znie naozaj divne pre japonské auto, má taký nejaký stredomorský, možno latinský pôvod, však? Predstavte si, že „celica“ po slovinsky znamená bunka...Ale vážne, oni naozaj tí japonskí marketingoví mágovia vychádzali z ibero-románskej jazykovej skupiny.

Súvisiaci článok - Toyota Supra MK4: Najznámejšia Japonka z 90-tych rokov

Predstavte si, že celica (foneticky selika) znamená v španielčine nadpozemský, alebo božský. OK, môže byť, problém je ale v tom, že význam poznalo možno 5 Japoncov a, pravda,  pár miliónov Španielov a obyvateľov Latinskej Ameriky, hovoriacich po španielsky. Tam sa ale Celicy od Toyoty až tak moc nepredávali. No a predstav si, aj keď názov Supra sa zrodil už v roku 1978, meno Celica vypadlo z krstného listu suprového športiaka až v roku 1986. Dovtedy mali všetky Supry prvé meno Celica. Ale čo už, celica-necelica, stále je to namakaná Toyota.

Prečo Toyota? No lebo Toyoda a japonská kaligrafia

Táto 82-ročná dáma je jednou z prvých dám histórie výroby automobilov. Nielen v Japonsku, ale celosvetovo. Príbeh legendy Toyota ale siaha viac než sto rokov nazad, keď Sakiči Toyoda, otec zakladateľa automobilky Kiičira Toyodu, založil spoločnosť Toyoda Enterprise. Sakiči, prezývaný „kráľ vynálezcov“, či „japonský Thomas Edison“ vyrábal tkáčske stroje vlastnej konštrukcie.

Jeho syn Kiičiro bol v roku 1929 v Anglicku dohadovať biznis, ale vybral sa tam cez Ameriku. Chcel totiž na vlastné oči vidieť, ako funguje automobilový priemysel. Domov prišiel s ideou výroby vlastného auta. Postavil tím konštruktérov a postupne presadil v rodinnej fabrike na tkáčske stroje automobilovú divíziu. Prvým autom bol v roku 1935 nákladniak Model G1, postavený pre armádu.  V roku 1936 vznikol prototyp prvého osobného auta Model AA. Z verejnej súťaže na názov vyhral spomedzi 20 000 návrhov ten, ktorý obsahoval japonské znaky predstavujúce slovo Toyota.

Víťazný bol aj preto, lebo evokoval rýchlosť, ale aj preto, že obsahoval šťastných osem ťahov japonských kaligrafických znakov. A určite aj preto, že foneticky sa podobal na priezvisko otca zakladateľa. Prvý prototyp teda dostal názov Toyota AA a o rok neskôr vznikla Toyota Motor Company. V roku 1947 prišlo na trh prvé povojnové osobné auto značky Toyota, Model SA, prezývaný Toyopet. Bolo to totiž malé dvojdverové autíčko s výkonom 27 koníkov.

Absolútne výnimočný vzťah k zamestnancom

História tejto japonskej automobilky je aj históriou výnimočného vzťahu vedenia k zamestnancom. V krízových časoch po vojne napríklad v areáloch fabrík Toyoty pestovali rôzne plodiny, aby dokázali nasýtiť robotníkov. V čase krízy majitelia len s veľkými problémami dokázali zaplatiť svojich zamestnancov. Napriek tomu sa Toyota držala zásady neprepúšťať svojich ľudí. Na znak solidarity s ťažkou situáciou  zamestnancov odstúpil aj samotný Kiičiro Toyoda a ďalší členovia manažmentu. To vyvolalo vlnu dobrovoľných odchodov, ktorá zažehnala platovú krízu vo fabrike.

Keď stroje, zariadenia a ľudia spoja svoje sily

Od 50. rokov minulého storočia sa Toyota zamerala na zefektívňovanie výroby. Bol zavedený systém zásobovania Just-in-Time a kanban. Až k dokonalosti bol dotiahnutý systém inovácií výroby jidoka. Teda automatizácia ľudským dotykom. Ak zamestnanec narazil na problém, mohol napríklad zastaviť výrobu.

Bolo to totiž efektívnejšie, ako postupne kopiť problémy a znásobovať ich v ďalších krokoch výroby. Od roku 1963 bol prevratný Toyota Production System zavedený vo všetkých závodoch Toyoty a dodnes je základom výrobných prevádzok Toyoty po celom svete. V 60. rokoch zavádza Toyota aj vlastné systémy komplexného riadenia kvality, za ktoré dostala aj najvyššie ocenenie Japonskej únie vedcov a inžinierov.

Názov Supra si musela Toyota opäť patentovať

Keď sa chlapi z Toyoty predlho rozhodovali, že by sa po modeli A80 z roku 2002 patrilo dať von novú Supru, skoro to prešvihli. Mohlo sa prihodiť, že nová Supra by sa už nemohla volať Supra. Práva Toyoty na tento super názov totiž vypršali už v roku 2006. Japonci teda museli zájsť na patentový úrad a urobiť po rokoch poriadok v papieroch.