logo autoride automagazin auta vsetko o autach
arrow_upward

Kontrolka paliva alebo nalij mi, kamaráde, plnou


Kontrolka paliva a aj budík, teda ukazovateľ stavu paliva, nie sú samozrejme v neelektrickom aute na okrasu. Autá zatiaľ nejazdia na vodu a ešte istý čas potrvá, kým postupne všetci prejdeme elektrizačným face a iným liftom...Inak mimochodom to bude asi síce nevyhnutný, ale dlhý proces, kým na celom svete postupne klasické autá vymeníme za elektrické.

Práve v týchto našich časoch sme už prekonali magickú hranicu miliardy áut jazdiacich po zemeguli. A to je ale fakt pomerne mega veľa... Zatiaľ teda treba raz za čas natankovať a nejazdiť na rezervu, či nebodaj na splodiny. Povenujeme sa žltej, bdelej a neúprosnej kontrolke paliva a všetkému, čo s ňou súvisí.

Čo to tam bliká zase za žltá pumpička?

Keď ti ručička na palivovom budíku padá dole ako kurz kryptomeny voči švajčiarskym trezorovým zlatým tehličkám, nemusíš vyskakovať za jazdy z auta.

Ono naozaj nevybuchne, len prestane fungovať, proste zastane, „zdochne“ mu motor. Aby výrobcovia áut tomuto predchádzali, nastavili to tak, že keď tá ručička padá dolu na červenú, v istom momente sa rozsvieti aj žltá kontrolka paliva.

Odvtedy ideš na „rezervu“ a v nádrži máš zopár litrov paliva na dojazd. Ak teda nie si vycvičený ešte zo socíku a nemáš v kufri bandasku s palivom pre prípad núdze.

Čo treba spraviť?

No treba si začať spievať spolu s Karlom Plíhalom: Došlo uhlí, došla pára...a stočiť to k  najbližšej pumpe.

Ide totiž o to, že ak ti aj auto ukazuje  dojazd, kým ti uhlie a pára definitívne nedôjdu, ten dojazd je len predpokladaný. Niektoré „vychytralé“ elektronické systémy pre istotu ukazujú dojazd zero, nula, aj keď priemerný dojazd „na rezervu“ je podľa všetkých možných prepočtov zhruba okolo  80 km.

Špičkovo pracujúci palubný počítač tvojho nového modelu zase podľa štýlu jazdy a zostávajúceho objemu paliva v nádrži dokáže pomerne presne vypočítať, koľko ti ešte ostáva. Kilometrov.

Ďalej ide o to, akým štýlom dojazdíš k pumpe a ako budeš míňať tých pár litrov, ktoré ešte v nádrži máš. No a v neposlednom rade ide aj o to, v akom modeli akej značky jazdíš.

Alebo aj o to, kde práve s autom si. Ak napríklad cez víkend v noci niekde na vidieku v Rakúsku, tak ani veľmi nemáš kde dotankovať...

Je to naozaj rôzne, dojazd s rozsvietenou kontrolkou paliva má každé auto iný. Teoretický, predpokladaný dojazd sa môže líšiť od praktického a navyše rozmedzie závisí od viacerých ďalších faktorov.

Napríklad aj od toho, koľko je to tých „zopár litrov“, teda koľko paliva ti reálne zostáva na dojazd. Tam to poriadne lieta, od okolo 3 až po 12 litrov.

Rozptyl  dojazdu je tiež riadne široký, podľa amerického prieskumu na škále 50-ich najpredávanejších áut v USA je to od 50 do vyše 180 kilometrov.

Ak spravíme len kurzorický výber, väčšina japonských značiek, ale napríklad aj veľký jeep, ti dajú okolo 100 km, Nemci a Francúzi štandardný vyšší stred okolo 70, priemerne najmenej Kórejci, len okolo 50.

Údaje sú ale naozaj priemerné, ide aj o ročník, nielen o značku.

Nemal by si často jazdiť na doraz

Ak si vážiš  palivový systém svojej mašinky, nehroť to a nejazdi s minimom paliva, na splodiny, výpary, alebo až „na dno“.

Čím menej šťavy ti ostáva v nádrži, tým viac ťaháš vzduchu a plynov cez palivovú sústavu a ničíš palivové čerpadlo.

Čím dlhšie máš nádrž poloprázdnu tak, že má echo ako vodojem na Sahare, tým viac kondenzátu sa na stenách nádrže tvorí. Vzduch kondenzuje na vodu, tá sa mieša s palivom. Čím viac vody musí palivový filter odfiltrovať, tým skôr to vzdá.

Skúsme sa preto radšej naučiť a častejšie spievať spolu s Pepom Lauferom: nalij mi, kamaráde, plnou...nádrž samozrejme. Odporúčané a aj optimálne je dotankovať, kým je nádrž plná asi tak do štvrtiny.

Z každého uhla pohľadu je totiž tankovanie doplna výhodnejšie. Aj keď to ide do peňazí...nuž ale veď predsa stále platí: kto chce jazdiť, musí platiť.