Politici požadujú „naliehavé“ kroky, keďže automobilky EÚ zaostávajú v prechode na elektromobilitu
Tento týždeň sa zintenzívnil tlak zo strany pravicových politických strán a automobilového priemyslu, ktoré požadujú, aby EÚ zmiernila regulácie zamerané na zníženie emisií a podporu prechodu na elektrické vozidlá.
Európska komisia musí konať „čo najskôr“, keďže automobilový sektor čelí obrovským pokutám v súvislosti s blížiacim sa termínom na zníženie priemerných emisií áut a dodávok, zopakovala dnes stredopravicová Európska ľudová strana (EPP).
Prísnejšie normy pre emisie CO2, ktoré boli dohodnuté v roku 2019, nadobudnú účinnosť budúci rok, no automobilky obviňujú slabý predaj elektrických vozidiel za ich neschopnosť dodržať nové limity, ktoré sa znížia z 115,1 gramov na 93,6 g na kilometer.
S argumentom, že trh s elektrickými autami sa „nevyvíja podľa očakávaní“, EPP zopakovala varovania automobiliek, že zápasiaci priemysel teraz čelí hrozbe miliardových pokút.
Balík dočasných opatrení
Balík „dočasných úľav“ by mohol zahŕňať umožnenie výrobcom „bankovať“ časť svojich predajov, ktoré by sa mohli započítať neskôr, keď predaj elektrických vozidiel narastie.
EPP tiež navrhuje, aby sa dodržiavanie noriem vypočítavalo na základe trojročného priemeru namiesto jedného roku a aby sa pokuty vzťahovali na vozidlá skutočne vyrobené, a nie len predané a registrované. Tým by napríklad automobilky mohli zvýšiť výrobu menších a dostupnejších elektromobilov.
Koniec éry spaľovacích motorov
Najväčšia skupina v Európskom parlamente taktiež požaduje „korekciu“ emisného limitu výfukových plynov platného od roku 2035, ktorý de facto zakazuje predaj nových benzínových a naftových modelov.
„Európska komisia musí urýchlene predložiť revíziu [nariadenia], ktorá opätovne zavádza technologickú neutralitu a uznáva úlohu všetkých technológií pri dosahovaní zníženia CO2,“ uvádza sa v šesťstranovom pozičnom dokumente EPP.
Nemecký poslanec Jens Gieseke v rozhovore s novinármi v Bruseli priznal „veľmi kontroverznú“ povahu otázky spaľovacích motorov, no postoj jeho skupiny je jasný.
„Chceme alternatívne palivá, e-palivá, biopalivá, obnoviteľné syntetické palivá, a toto by malo byť sprevádzané korekčným faktorom uhlíka,“ povedal a odvolával sa na hodnotu, ktorá by sa aplikovala na takéto palivá a porovnala ich životné emisie CO2 s fosílnymi palivami.
Kritici poukazujú na fakt, že e-palivá nemôžu konkurovať priamej elektrifikácii z hľadiska efektívnosti, zatiaľ čo kvapalné alternatívy benzínu a nafty, ako sú biopalivá a syntetické uhľovodíky, majú mnohé problémy so znečistením spojeným s fosílnymi palivami.
Globálna konkurencia
Gieseke sa vyhol otázke, prečo európsky automobilový priemysel zaostal za americkými a čínskymi firmami v ovládnutí rastúceho globálneho trhu s elektrickými vozidlami napriek rozsiahlej verejnej podpore.
„V tomto sektore pracujú milióny ľudí,“ povedal Gieseke s tým, že výzva EPP sa netýka dotácií ani vymýšľania nových podporných schém, ale „aspoň dodania regulačného rámca, v ktorom môže tento priemysel prežiť“.
Na tlačovom brífingu skôr v ten deň Vanessa Butani, globálna riaditeľka pre udržateľnosť spoločnosti Volvo Cars, spochybnila logiku spoliehania sa na takéto technológie, keď je elektrifikácia už v plnom prúde.
„Pre osobné vozidlá vieme, že priamy prechod na elektrifikáciu je najefektívnejším riešením,“ uviedla Butani. „Uhlíkovo neutrálne palivá v skutočnosti neznižujú emisie z výfukov a znečisťujúce látky, ktoré s nimi súvisia,“ dodala.
„Európa musí zostať relevantná, a na to musíme byť rýchli – nemôžeme to stále odkladať, pretože to len zväčší priepasť v konkurencieschopnosti,“ povedala Butani.
Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA) – z ktorého Volvo Cars vystúpilo v roku 2022 – v utorok (10. decembra) vydalo vlastnú výzvu na „zjednodušený regulačný rámec“.
Európska komisia má začiatkom budúceho roka predstaviť balík Čistej priemyselnej politiky, zatiaľ čo predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová osobne prevzala vedenie nového strategického dialógu o budúcnosti automobilového priemyslu v Európe.